Čo znamená slovo udržateľnosť a najmä udržateľnosť v móde? Keď už ju vidíme na každom rohu aj kúsku oblečenia, možno sa začínate pýtať, čo to vlastne je a akú celej téme máme prikladať váhu?
Sustainable. Udržateľné. Pekná visačka & štítok.
Štítok, ktorý ste pred 3 rokmi videli len pri pár pioneerských značkách, dnes vidíme v sieťach obchodov s najrýchlejšou módou na svete. Tu vzniká prvý kameň úrazu, ľudovosť slova a praktická nekontrolovateľnosť. Všetci vieme, že zo slova udržateľnosť sa stal marketingový trhák, ako to teda prekuknúť, na čo sa máte v modnej udržateľnosti zamerať a ako spoznať tzv. greenwashing, teda situáciu kedy vás módne značky túžia obalamutiť?
Základné aspekty udržateľnej módnej značky.
Etická výroba, to je výroba, keď sa nepoškodzujú ľudské práva, ľudia pracujú v dôstojných podmienkach a majú za svoju prácu zodpovedajúce ohodnotenie as tým spojenú kvalitu života. To je dodržiavanie ekologických štandardov. Certifikované materiály smerom k užívateľovi aj prírode. Optimalizácia výrobného rádiusu (tj neprevážať časti výrobkov zbytočne ďaleko len kvôli cene). Kvalitné remeselné spracovanie. Služba verejnosti formou podpory rôznych projektov. Edukácia zákazníkov. Správne prevedenie výrobkov smerom k možnosti spracovania odpadu - je ideálne, aby bol výrobok vyrobený pokiaľ možno z jedného materiálu, ktorý je možné ďalej recyklovať alebo upcyklovať. Minimalizácia obalov a ich prírodné prevedenie. Dlhotrvajúci, jednoduchý dizajn a výdrž výrobkov. To v skratke čo všetko spadá pod tému módnej udržateľnosti. Udržateľnosť sama o sebe ide ešte ďalej, šetrenie energiou, dopravy, výroba tak, aby to zbytočne nezaťažovalo planétu, spotrebovávalo sa menej, opakovane v obehu a … zodpovedajúca cena.
Prečo sme uviedli cenu na tak výsostnú pozíciu? Chcú módne udržateľné značky len viac zarábať?
Prístup k objektívnej cene je totiž hlavným princípom a základným kameňom udržateľnosti. Čo je lacné, toho je veľké množstvo, čoho je veľké množstvo, nie je vzácne, čo nie je vzácne, to si nevážime. Či už my ako spotrebitelia (tričko za 99 Kč veľmi neriešime) alebo aj výrobcovia (cena tričká za 99 Kč v sklade je totiž záporná oproti cene koľko sa za jeho skladovanie alebo vystavenie zaplatí) a tak je niekedy lepšie sa ho jednoducho zbaviť, a tu vzniká odpad. A nielen ten, vzniká tu extrémne zaťaženie planéty na množstvo spotrebovanej vody, chemikálií a ďalších surovín, ktoré prakticky končí na skládke a medzitým ešte niekoľkokrát obletí svet.
Pokiaľ sa nad cenou ďalej zamyslíme, musí nám dôjsť, že od zasadenia semienka bavlnovníka po niekoľkomesačné pestovanie a opečovanie rastlín, zber, spracovanie na priadzu, spracovanie na látku, zafarbenie, zabalenie, odoslanie do výroby, návrh oblečenia, ušitie, zabalenie a všade prítomná doprava, marketingové a prevádzkové náklady. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako priemerný človek so mzdou 250 Kč/hod. vyrobí tričko za 99 Sk, po odpočítaní daní a ďalších nevyhnutných nákladov, sme na 49 Sk. Zvládneme ich vypestovať a obehnúť celý výrobný a predajný proces 5x do hodiny? Stroje aj procesy nám pomôžu, ale zďaleka nie tak, aby to bolo reálne. Je to asi rovnaké, ako keby existovalo perpetum mobile na čas a ľudia z druhého konca sveta s platom 25 Sk na deň, konkurovali našim remeselníkom. Reálna a objektívna cena takého trička je tak naozaj na spodnej hranici 1 000 Kč.
A môže to splniť výrobca trička za 99 Kč aj keď si svoje “sustainable” označenie podložia všetkým možným? Zrejme na to musel nejako vyzrieť. Vyzrel na to totiž spôsobom nákupu a výroby v menej vyspelých krajinách a extrémne profituje z nákupu lacných materiálov a extrémne lacnej pracovnej sily. Tieto výnosy spočívajú v nedodržiavaní ľudských práv, ekologických noriem a ďalších subvenciách jednotlivých krajín, ktoré mu jeho partneri umožňujú. Všetci sú spokojní, okrem zamestnancov a prírody a o to práve v udržateľnosti ide. Určite existujú aj miesta, kde to tak nie je a nie je teda fér tvrdiť, že všetko z menej vyspelých krajín je zlé, ale pre zjednodušenie je pôvod výroby ďalším dôležitým znakom ako zbystriť nad visačkou sustainable.
Je však pre vás 1 000 Kč málo pre nás všetkých, ktorí máme aj ďalšie starosti a obmedzený rozpočet? U väčšiny z nás nie je! Potom si nákup zrejme rozmyslíte a pokiaľ ho zrealizujete, a nenecháte sa zlákať inde, budete sa pravdepodobne o takýto produkt lepšie starať, aby vám dlhšie vydržal. Nie je to riešenie? Budeme nakupovať menej a kvalitnejšie. A o to by malo v udržateľnosti zjednodušene ísť. Skrátka prestať túžiť po kvantite a tým kolektívne dávať výrobcom najavo, že o zázračne lacné produkty jednoducho nestojíme a nemáme z nich radosť pretože vieme ako to v ich pozadí vyzerá.
Viac v druhej časti tohto článku.